You are currently viewing Rešpekt aj strach. Autistickú dcérku okrem babky nik nepostráži, vraví Eva

Rešpekt aj strach. Autistickú dcérku okrem babky nik nepostráži, vraví Eva

Mama škôlkarky na spektre autizmu opisuje, čím si doma prechádzajú nielen počas vianočných sviatkov. 

O pochopení

Mám asi to šťastie, že celá moja rodina aj priatelia chápu diagnózu mojej dcéry, podporujú ma a veria nám, že ten problém tam skutočne je a že si ho nevymýšľame. Druhá strana mince je taká, že hoci niektorí ľudia rozumejú, čím prechádzame, nevedia, ako s takým dieťaťom pracovať a nerozumejú celej veci do hĺbky. 

O rešpekte

Okrem mojej mamy nie je asi osoba, ktorá by dcérku postrážila, lebo je tu určitý rešpekt a strach a aj ja mám primeraný rešpekt, ak nastanú určité situácie, ako sa to celé bezo mňa zvládne.

O očakávaniach

Pri návšteve je asi základom rešpektovať dieťa, jeho jedinečnosť, dopriať mu priestor a neočakávať, že bude reagovať ako bežné dieťa a už dupľom, že pôjde podľa toho, čo sa považuje v našej spoločnosti za typické. Fyzický kontakt či príkazy, to už viacerí na moju dcéru skúšali, ale nikam to neviedlo. 

O návodoch

Určite žiadne dobre mienené rady nebudú mať význam a matku dokážete iba citovo zraniť. Viac než poučovanie pomáha podpora a pocit, že sme tu pre teba.

O Vianociach

Minulé Vianoce si dcéra ešte poriadne neuvedomovala, myslím že tento rok je to výrazne lepšie a iste sa bude tešiť keď bude rozbaľovať darčeky a my s ňou. Naposledy vydržala pri sviatočnom stole 10 minút a bolo to super, to, čo majú iné rodiny bežne, sme si my vychutnali spolu ako rodina a aj tých pár minút bolo super.

O Silvestri

Moja dcéra je rozhodne typ autistu, ktorý miluje vizuálne podnety, ohňostroj bol pre ňu niečo úžasné. Bývame na vyššom poschodí, odkiaľ máme krásny výhľad na Petržalku. Minulý rok stála s jej bratom na stoličke, aby videli a pozorovali ohňostroj, celý čas sme všetci vykrikovali: “huraaa, huraaaa” a ona sa pridala k nám a užívala si to. Ona vie byť naozaj zlatá a vie sa do veci ponoriť úplne celá.

O pokrokoch

Pokroky…. Hýbeme sa pomaličky, niekedy priam nenápadne, ale ideme, stále komunikuje iba jednoslovne, má skoro 5 rokov, ale už ide priamo na vec, vypýta si, čo chce, ak nevie slovo, povie farbu alebo ukáže prstom. Naozaj, komunikácia sa pohla, nemáme problém, aby sa vyjadrila.

O prianiach

Čo si želať do nového roku? Nech sa primerane hýbe porozumenie a reč, nech máme stále doma pocit, že to ideee… Hoci pomaly, ale ide, lebo to nám rodičom dáva nádej.

Páčil sa Vám článok? Sledujte a lajkujte Modrú hliadku aj na FacebookuInstagrame či LinkedIne, prípadne nás môžete aj podporiť TU: Podpora. Ďakujeme.

FOTO: Adobe Stock